Pavol Suško: Socialistické nástroje na riadenie ekonomiky boli progresívne

Faktom, o ktorom sa nepíše a nehovorí, je skutočnosť, že už od 19. storočia „civilizované ľudstvo“ posilňuje úlohu štátu v ekonomike. Podľa údajov MMF /i OSN/ sa podiel štátnych výdavkov v HDP /hrubom domácom produkte/ v 30 najrozvinutejších kapitalistických štátoch sveta zvýšil od roku 1870 z 11 percent na 45 percent. Pohybuje sa od 33 percent v USA až po 64,7 percent vo Švédsku.

Už pred viac ako šesťdesiatimi rokmi „civilizované ľudstvo“ vytvorilo vládne plánovacie orgány. Vo Francúzsku je to Generálny sekretariát pre plánovanie, v Kanade – Ekonomická rada, v Japonsku – Ekonomická konzultatívna rada, v Holandsku – Centrálny plánovací výbor. Ekonomika bola podriadená plánu – kvóty /objemy/ výroby, odbytu produkcie a opcie napríklad v EÚ sa stanovujú dokonca nie z hlavných miest krajín, ale z administratívneho centra v Bruseli.

To znamená, že po skúsenostiach z tridsiatych rokov minulého storočia z veľkej hospodárskej krízy i ďalších kríz, ktoré nasledovali, je tu snaha „skrotiť“ slobodný trh. Dostať ho do „rámca“ štátnej regulácie.

Z jednej štúdie nemeckých vedcov je zrejme, že vlády západoeurópskych krajín dosiahli výrazný vzostup poľnohospodárstva v polovici päťdesiatych rokov preto, že použili jedno z tvrdých opatrení: vyňali poľnohospodársky sektor z trhovej ekonomiky. To znamená, že nový spôsob riadenia poľnohospodárstva bol „vypestovaný“ v umelom svete štátnych ochranných opatrení, garantovaných pôžičiek, cien a dotácii. Nemusel sa presadzovať v konkurencii na voľnom trhu (Pravda.ru 23.11.2013: „Plánovaný krach“).

Napríklad Japonsko rozpracováva 12 tisíc celoštátnych plánových ukazovateľov, čo je 30 krát viac ako bolo v Sovietskom zväze.

Vzorom plánovania poľnohospodárskeho odvetvia je Švédsko. Vedci tam vypočítavajú objem potravín, ktoré krajina potrebuje a rozdeľujú ich podľa administratívnych regiónov /lena/. Vypočítane ukazovatele sa odsúhlasujú s farmárskymi organizáciami a odbormi. Potom ich prerokuje vláda a po všetkých spresneniach a korekciách ich potvrdzuje parlament.

To je len niekoľko poznámok na dokreslenie toho, že štát má, a v budúcnosti by mal mať významný vplyv na riadenie ekonomiky štátu. Pretože štát je zodpovedný za dobro svojich občanov a je povinný urobiť maximum, aby toto „dobro“ im pomohol dosiahnuť. A pod tým „dobrom“ sa nerozumie len materiálny blahobyt a hmotné „statky“.

Keďže KSS má vo svojom programe významný cieľ – formovanie pluralitného ekonomického modelu Slovenska, prinavrátenie strategických odvetví do rúk štátu a posilnenie štátnych podnikov, je otázka riadenia a koordinácie takéhoto modelu neustále študovaná, sledovaná a vyhodnocovaná.

Rôzne „posmešky“ a „irónia“ na adresu socialistického plánovania či riadenia ekonomiky zo strany našich protivníkov je len ich neznalosť, „povrchnosť“ a „zlomyselnosť“. Do tohto radu patria aj niektorí redaktori médií, ktorí si chcú „rýpnuť“, hlavne teraz pred voľbami. Ale aj z toho je vidieť, aké sú ich „znalosti“ a pripravenosť na profesiu, ktorú vykonávajú.

Prevzaté zo stránky http://www.kss.sk

This entry was posted in 2. Ekonomika a financie, 4.2. Klasický socializmus and tagged , . Bookmark the permalink.

Pridaj komentár pomocou svojho účtu na sociálnych sietiach alebo registráciou po stlačení ikony wp vedľa

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s