Ilona Švihlíková: Štvrtá priemyselná revolúcia zmení svet. Viac, ako si myslíte

Svetové ekonomické fórum v Davose sa venovalo viacerým dôležitým ekonomickým témam, ako býva obvyklé, ale dve z nich sa prelínali všetkými diskusiami: nerovnosť a zmeny, ktoré prináša takzvaná štvrtá technologická revolúcia.

Z prehlásenia panelistov bolo navyše zrejmé, ako sa zúfalo snažia udržať techno-optimizmus, ktorý by prehlušil jasný názov panelu: svet bez práce. Do kontextu nutnej technologickej zmeny patrí nielen na konci textu uvedená spomienka na J. M. Keynesa, vyslovená v dobách Veľkej depresie, ale taktiež napr. cena Financial Times za najlepšiu knihu v oblasti biznisu. The Rise of the Robots Martina Forda.

Automatizácia, robotizácia a rozšírenie 3D tlače predstavujú eufemisticky povedané výzvu, ktorá zmení náš svet spôsobom, ktorý si dnes možno ešte nevieme celkom predstaviť. V Davose boli prezentované odhady strát a nárastu pracovných príležitostí – za zmienku stojí napr. očakávaný významný pokles pracovných príležitostí v Nemecku.

Najväčšie straty sa objavujú v administratíve, v spracovateľskom priemysle (ktorého váha vo vyspelých kapitalistických krajinách kontinuálne klesá), ale taktiež v dizajne, médiách, sektore zábavy či stavebníctva. Stále dôležitejšie budú ľudské schopnosti, ktorými nemôže (zatiaľ?) disponovať robot: teda kreativita, schopnosť kriticky myslieť, spolupracovať a vyjednávať s ostatnými.

Štvrtá technologická revolúcia na nás samozrejme „nespadne“ zo dňa na deň. Už teraz tento proces prebieha, vidíme ho napr. na návrate amerických firiem z Číny, resp. juhovýchodnej Ázie späť do USA. Automatizácia, Internet vecí a 3D tlač budú podporovať lokalizáciu výroby, zmenšovanie vplyvu nadnárodných korporácií a zmenu medzinárodnej deľby práce, ktorú máme spojenú s procesom globalizácie. Tento návrat výrob nebude sprevádzaný žiadnym masívnym nárastom pracovných miest v domovskej krajine.

Budúcnosť už nie je, čo bývala

Štvrtej technologickej revolúcii a jej možným dopadom sa venuje aj nová štúdia Citigroup a Oxfordskej univerzity, Technology at Works vs. 2.0 (s podtitulom, ktorý sa priamo nedá preložiť – Budúcnosť už nie je, čo bývala).

Jeden z výstupov ukazuje, že technologická zmena nebude výlučne zameraná na vyspelé krajiny, resp. dokonca udáva relatívne menší dopad napr. na Spojené štáty (kde už aj tak prebieha), ale indikuje možnosť veľkých zmien na krajiny ako Čína alebo Etiópia.

Ocenila som, že na rozdiel od prevládajúceho spôsobu myslenia „business as usual“, príp. mávnutia rukou nad tým, že predsa stroje nahrádzali ľudskú prácu od začiatku kapitalizmu, analýza hneď v úvode uvádza rozdiely, ktoré mávnutím ruky nemožno odbiť.

Dôvody pre kvalitatívne odlišné posudzovanie sú podľa autorov tri: zmeny sú veľmi rýchle, technologická zmena má široký záber a predovšetkým: prínosy z technologickej zmeny sú veľmi nerovno rozdelené. Rastie nerovnosť a reálne mzdy sa odpojili od produktivity práce (ako píše už dlho napr. Medzinárodná organizácia práce).

Mnoho krajín môže padnúť

Zaujímavé je tiež porovnanie dvoch významných trendov vyspelých krajín, demografického vývoja a automatizácie. A ešte zaujímavejší je záver: automatizácia môže byť jedným z riešení demografického vývoja (ubúdajúcej a starnúcej populácie), ale väčším rizikom pre zamestnanosť je automatizácia!

V mnohých častiach je štúdia značne progresívna, ale v oblasti povedzme socio-ekonomickej sa drží dosť spiatočnícky. Pritom je už teraz jasné, že prechod do sveta nadbytku (vo vyspelých krajinách) znamená, že hlavný ekonomický problém a úloha trhu sa dramaticky premení. Trh je možno dobrým mechanizmom pre riešenie problému nedostatku, je tomu tak ale aj pri nadbytku?

Premení sa tiež úloha vlád, pričom nie je možné vôbec vylúčiť, že mnoho štátov sa pod tlakom technologickej zmeny a ďalšej krízy rozpadne. Transformovať sa bude nielen pracovný trh, ktorý ešte viac zvýrazní diskrepanciu medzi kategóriami zamestnania a práce, ale naplno taktiež sa ukáže problém pracujúcej chudoby a tých, ktorí v tomto novom svete nebudú „použiteľní“. Čo s prebytočnými ľuďmi bude kľúčovou otázkou blízkej budúcnosti.

Prvá priemyselná revolúcia nebola žiadnou prechádzkou ružovým sadom, pretože postupne priviedla svet do nového systému: kapitalizmu. Kam nás privedie štvrtá technologická revolúcia ešte nevieme. Ale myslieť si, že všetko len tak pôjde po starom, by bola veľká chyba.

„Pripusťme, že za sto rokov budeme my všetci… osemkrát bohatší ako sme dnes… Za predpokladu, že nebudú žiadne veľké vojny a že nedôjde k podstatnému rastu populácie, by mohol byť ekonomický problém vyriešený. To znamená, že ekonomický problém nie je – pokiaľ hľadíme budúcnosti oproti – trvalým problémom ľudskej rasy…

Prvýkrát teda od svojho vzniku bude musieť človek riešiť svoj reálny naozaj trvalý problém – ako využiť svojho oslobodenia od naliehavých ekonomických starostí, ako využiť voľný čas, pre ktorú vedu a záujmy sa nadchnúť, aby žil múdro, príjemne a dobre… „

  1. M. Keynes, 1933

Prevzaté z http://nazory.euro.e15.cz

Komentár Milana Antala:

Tento článok je zaujímavý poukázaním na technologické zmeny a ich potenciál výrazne zmeniť ľudskú civilizáciu. Závery Davosu nie sú až tak zaujímavé, sú typicky kapitalistické,. uvažovanie len v rozmeroch kapitalizmu. Samozrejme, ak sa bojíme vyjsť za rámec kapitalizmu, tak sa nám nutne nahradzovanie pracovnej sily novými technológiami spája s nezamestnanosťou. Problémom pre kapitalizmus je zvyšovanie veku ľudí (hoci z pohľadu človeka je to predsa vysoko pozitívny jav), ale aj automatizácia, hoci tieto trendy sa výborne dopĺňajú: nie je potrebné zvyšovať vek odchodu do dôchodku, naopak, znižovať. Technologické inovácie a automatizácia nahradia úbytok pracovného času. Hovorí o tom aj jeden dôležitý ukazovateľ: vysoký prebytok ponuky nad dopytom. Z tohto pohľadu sa neukazuje potrebným zvyšovať zapojenie ľudí do pracovného procesu, zvyšovať objem pracovného času, pretože aj pri súčasnom objeme existuje vysoká nadprodukcia produktov.

Úvahy viacerých krajín (Švajčiarsko, Fínsko, Francúzsko) o zavedení nepodmieneného základného príjmu túto tendenciu potvrdzujú. Pre niektorých ekonómov akoby prestávalo byť dôležité mať viacej pracovníkov, ale skôr viac spotrebiteľov. Je možné, že v hlavách niektorých kapitalistických ekonómov hrajú takúto spotrebnú masu aj migranti. Post-klasický kapitalizmus, keďže chronicky trpí krízami z nadvýroby, hľadá rôzne cesty umiestnenia svojej produkcie. Každá havária je preň spasením, pretože znamená ničenie a teda aj potrebu obnovy. A masy migrantov, štedro dotované štátnym rozpočtom, daňami všetkých obyvateľov Európy, sú vďačnou spotrebnou masou.

Aj to ukazuje, ako hlboko sa z hľadiska súčasných výrobných síl prežil kapitalizmus a nakoľko sa vyžaduje pre zosúladenie spoločenskej formy a výrobno-technologickej základne nový spoločenský systém.

A je nanajvýš potrebné poupratovať v pojmoch. Upresniť ich, systemizovať. Dotýka sa to aj pojmu priemyselnej revolúcie. Ak si pozriete články spred roka, tak sa hovorí o tretej priemyselnej revolúcii, tu sa hovorí o štvrtej priemyselnej revolúcii. A je otázne, či 3D technológie nazývať priemyselnou alebo len technologickou revolúciou. Neexistuje jasné vymedzenie pojmu priemyselnej revolúcie, niekde sa pod ňou rozumie aj celý súhrn sociálno-ekonomických premien, čo vyplýva z toho, že neexistuje ucelený systémový, štruktúrovaný pohľad na dejiny, systemizovaný po stránke technologickej, výrobnej, ekonomickej, správno-regulačnej, kde by sa kapitalistické priemyselné revolúcie ukazovali len ako súčasť technologických revolúcií či zmien v dejinách. Predsa zavedenie kamennej industrie a „priemyselná“ výroba pazúrika v prvobytných „manufaktúrach“, zavedenie železnej industrie, bronzovej industrie, zavedenie vodného pohonu, kolesa, tavenie železa vo vysokých peciach v stredovekej Číne nebolo menej významným technologicko-výrobným prevratom ako boli priemyselné revolúcie 18. – 19. st. v kapitalizme. Zavedenie telefónu, rádia a televízie, neskôr počítačov, využívanie atómovej energie treba považovať za samostatné technologické prevraty v zmysle toho, čomu sa hovorí teraz štvrtá priemyselná revolúcia, by sme ich museli nazývať priemyselnými revolúciami. Myslím, že najvhodnejšie by bolo nazývať priemyselnými revolúciami len technologické prevraty v epoche kapitalizmu. Ale upresnenie môže vzísť len z uceleného systémového pohľadu na dejiny.

This entry was posted in 1. Filozofia, sociológia, politológia, 2. Ekonomika a financie, 3.2. Súčasný post-klasický kapitalizmus, 4.4. Post-klasický socializmus, koncepcie socializmu., 9. Témy pre ľavicu, návrhy and tagged , . Bookmark the permalink.

Pridaj komentár pomocou svojho účtu na sociálnych sietiach alebo registráciou po stlačení ikony wp vedľa

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s