Pred 30 rokmi začala výstavba vesmírnej stanice Mir

Pred 30 rokmi, 19. 2. 1986 začala výstavba sovietskej vesmírnej stanice Mir. Do vesmíru bol vynesený nosnou raketou Proton Základný blok stanice.

Mir vychádzal so skúseností so stavbou a prevádzkou jeho predchodcov, vesmírnych staníc Saljut 1 až 7. Saljut 1 bol jednoduchým modulom s jedným spojovacím uzlom, čo dovoľovalo pristátie len jednej posádky. Jeho palubu navštívila len jedna posádka.

Prvými kozmonautmi na stanici Mir sa stali 5. 5. 1986 Leonid Kizim a Vladimir Solovjov na kozmickej lodi Sojuz T15. Prvá posádka uskutočnila aj prelet do orbitálnej stanice Saľut 7 a späť, čo bola prvá cesta kozmickou loďou z jednej orbitálnej stanice do druhej.

Mir sa stal prvou dlhodobo obývanou vesmírnou stanicou. 22. 7. 1987odštartovala kozmická loď Sojuz TM-3. Po návrate lode na Zem sovietski predstavitelia oznámili, že Mir bude trvalo osídlený a posádky sa budú striedať priamo za prevádzky. Predtým príletu novej posádky vždy predchádzal odlet starej. Podľa nového plánu mali na krátke obdobie súčasne pracovať na Mire predchádzajúca a nasledujúca posádka.

Keď sa v máji 1987 s Mirom spojila nákladná loď Progress-30, po prvýkrát v histórii kozmonautiky tak vznikol komplex zložený zo štyroch telies (Základný blok – Kvant – Sojuz TM-2 – Progress-30).

Mir pozostával zo šiestich modulov (jedného obytného a piatich vedeckých), ktoré boli vynesené do vesmíru v r. 1986-1996 a množstva solárnych panelov a antén. Pre Mir bol vyvinutý nový prístroj na získavanie kyslíka z odpadovej vody – Elektron a tiež systém na odfiltrovanie oxidu uhličitého z atmosféry stanice – Vozduch.

Vesmírna stanica predstavovala veľké a živé kozmické vedecké laboratórium, ktoré obsluhovali pilotované transportné kozmické lode Sojuz a automatické nákladné lode Progress

Mir bol veľký ako šesť školských autobusov. Vnútri vyzeral ako labyrint plný hadíc, drôtov a vedeckých nástrojov, ako aj každodenných predmetov ako sú fotografie, detské kresby, knižky a gitara. Bežne v ňom žili traja ľudia, ale niekedy poskytol útočisko až šiestim osobám,

Počas vyše 13 rokov plnej prevádzky orbitálnej stanice Mir sa vyskytli aj mimoriadne situácie. K hlavným patrili zrážka so Sojuzom TM-17 v januári 1994 a udalosti v roku 1997, keď na jeho palube vypukol požiar a v tom istom roku zrážka nákladnej lode Progress s jedným z vedeckých modulov orbitálnej stanice Mir znamenala prederavenie modulu. Vo všetkých prípadoch vďaka rýchlemu a odbornému zásahu kozmonautov ostal Mir naďalej prevádzkyschopný. Na palube Miru sa celkove vystriedalo 104 kozmonautov, z toho 62 cudzincov (inej, ako ruskej národnosti).

Slovenský kozmonaut Ivan Bella pobudol na stanici od 22. 2. 1999 do 28. 2. 1999. Bella uskutočňoval počas misie národný vedecký program s názvom Štefánik. Vtedy 34-ročný slovenský kozmonaut sa v rámci Endotestu ako prvý podujal na viacnásobné odbery krvi v podmienkach bezváhového stavu. Cieľom experimentu bolo zistiť reakcie ľudského organizmu vystaveného zvýšeným stresovým podnetom. Bella uskutočňoval experiment bratislavského Ústavu experimentálnej endokrinológie Slovenskej akadémie vied (SAV). Mir sa stal tiež prvým miestom vo vesmíre, kde bola dopestovaná úroda obilia. 22. 3. 1996 priviezol raketoplán Atlantis na palubu Miru prvú americkú astronautku, Shannon Lucidovú, ktorá tam ostala dlhšiu dobu.

Predpokladaný čas jeho životnosti bol 3 až 5 rokov, napokon 19. 2. 2001 oslávil svoje 15. narodeniny.

Likvidácia stanice sa dlho odkladala vďaka zahraničnej súkromnej spoločnosti MirCorp, ktorá ho chcela sponzorovať. Ruský vládny kabinet definitívne rozhodol o ukončení existencie orbitálnej stanice Mir 16. novembra 2000. Jediným dôvodom bola vysoká finančná náročnosť prevádzky. Náklady dosahovali ročne až 250 miliónov dolárov. Navedenie orbitálnej stanice do atmosféry Zeme sa uskutočnilo 23. 3. 2001. Zvyšky 137-tonového komplexu, ktoré v atmosfére nezhoreli, dopadli do južnej časti Tichého oceánu.
(ma)

 

This entry was posted in 4.2. Klasický socializmus, 8. Historické udalosti, výročia and tagged , . Bookmark the permalink.

Pridaj komentár pomocou svojho účtu na sociálnych sietiach alebo registráciou po stlačení ikony wp vedľa

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s