Marko Marjanovič: Prečo Západ zosadzuje arabských sekularistov, ale podporuje arabských monarchov

Zbežný pohľad na mapu amerických vojenských základní na Strednom východe vám hneď napovie, že priateľmi Washingtonu v regióne sú korunované hlavy. Emírovia Kuvajtu, Bahrajnu, Kataru a SAE. Saudský kráľ v Rijáde a hašemitský kráľ v Jordánsku.

Jeho historickými nepriateľmi v arabskom svete boli režimy sekularizovaných arabských nacionalistov. Násir v Egypte, Hussajn v Iraku, Kaddáfí v Líbyi, Assad v Sýrii. Hussajn zlikvidovaný v r. 2003, Kaddáfí zlikvidovaný v r. 2011, Assad takmer zlikvidovaný 2013.

To je zdanlivo kontraintuitívne, vzhľadom k extrémnemu kontrastu medzi americkým domácim systémom a systémami v arabských monarchiách. Sektárske, klanové a silne hierarchické by nemohli byť vzdialenejšie hlásanému americkému ideálu príležitosti, rovnosti a slobody.

Skutočne, ideál arabských nacionalistických režimov jednej strany sa zdal byť oveľa bližší tomu americkému – aj keď boli rovnako autoritárske, ako monarchie, aspoň sa hlásili k sekularizmu, rovnosti, modernosti, masovej politike a pozápadňovaní – čo je niečo, čo monarchovia empaticky nerobia.

Môže byť skutočne pochýb, že ideály sekulárnej baasistickej Sýrie s jej arabskými národnými vodcami v obleku sú omnoho viac „západní“, než ideály absolutistických a puritánskych wahábistov v Saudskej Arábii?

Ako je teda možné, že Washington ponúkol poručníctvo ľuďom, ako šáriu vynucujúcim a Al-Kajdu podporujúcim Saudom, ale naháňal sekulárnych arabských nacionalistov v Káhire, Tripolise, Bagdade a Damašku?

Okamžite ma napadajú tri hlavné dôvody: Zdedená britská politika, odpor k pan-arabizmu a prianie chrániť Izrael.

Prvá časť vysvetlenia spočíva vo fakte, že aj keď boli často kritické k britskej koloniálnej politike na Strednom východe, keď bola Británia ešte dominantnou mocnosťou v regióne, akonáhle Britániu nahradili ako správnu mocnosť Stredného východu, prijali USA jej dovtedajšiu politiku a zdedili jej klientov.

Británia samozrejme nebola len ochrancom monarchií Stredného východu, bola to ich kmotra, ktorá pomáhala zrodu takmer všetkých tamojších monarchií, po rozpade Osmanskej ríše. Preto silné väzby medzi arabskými monarchiami a Západom existovali dokonca ešte pred tým, ako USA vstúpili na scénu, a bolo vhodné a užitočné v nich pokračovať.

Arabskí nacionalistickí revolucionári, ktorí sa dokázali chopiť moci a boli na scéne v 50. a 60. rokoch noví, také väzby prirodzene nemali. Ba čo horšie, vec, za ktorú bojovali,, bola výslovne protikoloniálna a odmietali otvorený a priamy vplyv západných mocností v arabských krajinách – čo prirodzene rozzúrilo najprv Londýn, a potom Washington.

Navyše snívali o veľkej zjednotenej pan-arabskej krajine, ktorá, pokiaľ by sa stala skutočnosťou, by mohla pripraviť Západ o regionálnu nadvládu, rovnakým spôsobom, akým to zaostalá, avšak veľká India a Čína urobili vo svojich častiach sveta. V tom spočíva druhá časť odpovede na to, prečo Washington nemohol stráviť arabských nacionalistov.

Tretím kúskom skladačky je fakt, že USA sa sami pasovali za nenahraditeľného ochrancu sužovaného Izraela. Aj keď arabské štáty prehlasovali oddanosť arabskej veci v Palestíne, v skutočnosti boli konzervatívne monarchie vždy k tejto veci veľmi vzdialené a ľahko sa dali kúpiť, než Násirov Egypt a baasistická Sýria. Prirodzene, Washington tento rozdiel vypozoroval a zariadil sa podľa toho.

Síce to vysvetľuje, prečo Washington ťahalo spájať sa s arabskými monarchiami, a naháňať sekularistov počas studenej vojny, nevysvetľuje to, prečo táto politika pretrvala dodnes.

Najmenej od r. 1990 bolo celkom nemožné pokračovať v predstieraní, že existuje nejaké nebezpečenstvo, že by arabské štáty zatlačili Izrael do mora, alebo by spoločne vytvorili zjednotený arabský superštát.

Po prvé, arabský nacionalizmus stratil značnú časť svojej dynamiky, dôveryhodnosti a príťažlivosti, keď režimy, ktoré ho hlásali, nedokázali realizovať svoje uvedené ciele pan-arabskej jednoty a oslobodenia od vplyvu veľkých mocností, ale miesto toho sa hašterili medzi sebou a kooptovali tradičné mocenské centrá (šejkov, imámov) doma.

Po druhé, stále do istej miery arabské nacionalistické štáty Sýria, Irak a Líbya boli silne oslabené v 80. rokoch a opakovane demonštrovali svoju ochotu zabudnúť na svoje ušľachtilé protikoloniálne ideály a zapadnúť do poriadku ordinovaného Washingtonom- pokiaľ by s nimi bolo zaobchádzané aspoň trochu slušne a spravodlivo.

Inými slovami, Washington mohol ľahko prestať stavať sa proti týmto štátom a brať si ich na mušku, bez toho, aby to malo negatívne dopady pre jeho nadvládu nad regiónom. Takže prečo miesto toho pokračoval v prenasledovaní týchto sekulárnych režimov? Obzvlášť keď naďalej chránil a neobmedzoval krajiny, ako napr. sektársku, ženy utlačujúcu a terorizmus podporujúcu Saudskú Arábiu, Katar či Bahrajn?

Odpoveď je podľa mňa kultúrna – je úzko zviazaný s orientalizmom – podivným spôsobom, akým si Západ volí pozerať na Arabov. Kedy sú Arabi považovaní za ľudí, ktorí nie sú ako ľudia na Západe, ale patria do inej civilizácie, líšiacej sa od západnej.

Navyše súčasní politicky korektní ľudia Západu povedia, že je nelegitímne porovnávať hodnotu civilizácií a myslieť si, že je nejaká lepšia, ako iná – ale v skutočnosti je právo toto vykonávané veľmi povýšeneckým spôsobom, za predpokladu, že pokiaľ by bolo porovnávanie povolené, potom by iste bola západná civilizácia vyššie, ako arabsko-islamská.

Arabi sú potom, v predstavách Západu, zoskupením ľudí, ktorí majú mať len čestnú, nie však skutočnú rovnosť s ľuďmi Západu. To môže byť buď v ich prospech alebo neprospech. V praxi to hrá pre arabských šejkov, kráľov a imámom (ktorých by bolo neslušné hodnotiť podľa rovnakých noriem, ako ľudí na Západe) a proti arabským sekulárnym intelektuálom, modernizátorom a pozápadňovačom (ktorými Západ opovrhuje ako s nevhodnými byť porovnateľnými ľuĎom Západu).

Takže keď Saudi (či dokonca ISIS), považovaní za klasických Arabov a islamistov, organizujú verejné odrezávanie hláv, alebo násilne vyháňajú ženy z verejného života, len to potvrdzuje západné očakávania ohľadom Arabov. Takéto škandály sú potom zametané pod koberec a odpúšťané, pretože je to pre tradičných Arabov, ktorí nakoniec nie sú rovní ľuďom Západu, normálne – patrí k inej civilizácii, ktorá je v súkromí považovaná za podradnú a zaostalú, ale je neslušné a nevkusné ju kritizovať, pretože verejne je osvietené prehlasovať, že všetky civilizácie sú si rovné – údajne inherentné hlavy odrezávajúca arabsko-islamská civilizácia, čínska či západná.

Zatiaľ v poriadku, ale veľký problém nastáva, keď je Západ konfrontovaný s arabskými vodcami a hnutiami, ktoré nestavajú svoju legitimitu na kmeni, tradícii či náboženstve a nepredstavujú klasický arabský obraz, ale miesto toho prehlasujú svoju vernosť univerzálnym hodnotám modernosti, sekularizmu, nacionalizmu a socializmu.

Problémom je, že zatiaľčo Západ trvá na tom, že univerzálne hodnoty sú v istom zmysle univerzálne platné a prospešné, Západ v skutočnosti neverí, že nezápadní ľudia je môžu riadne posúdiť – jedine ak pod poručníctvom Západu.

Arabský vodca, ktorý sa pokúsi postaviť svoju legitimitu na takýchto hodnotách, je preto pre Západ škandálny a desivou predstavou – a čo je dôležitejšie – je úplne nelegitímnym vodcom. Pretože pochádza z orientálnej napoly barbarskej „civilizácie“, celkom určite nemôže byť skutočným legitímnym pokrokárom. Je to „cínový diktátor“ prinajlepšom, a „Hitler“ prinajhoršom.

Samozrejme, že je pravda, že basisti a násirovci boli sotva Quakermi, ale nebol to ani korunované arabské hlavy, ktoré Západ podporuje – a v tom spočíva ďalšie pokrytectvo – Západ nemá ani porovnateľných modernizátorov vo vlastnej histórii.

Arabskí nacionalisti vytvorili režimy odhodlané vytiahnuť svoje krajiny do modernej doby za každú cenu a bez ohľadu na ľudské životy – presne ako to urobil Abrahám Lincoln, Maximilián Robespiere, Vladimír Lenina a Mustafa Kemal Atatúrk.

Tým nehovorím, že extrémne násilie pri modernizácii je ospravedlniteľné (či nutné), alebo že „pokrokové hodnoty“ sú vznešenejšie, ako tradičné, ale hovorím, že by nikdy nemalo dôjsť k tomu, aby Západ démonizoval (alebo zosmiešňoval) vlastné porovnateľné historické postavy, ktoré neboli o nič krutejšie (alebo komickejšie) ako Hussajn, Assad, Násir či Kaddáfí.

Pretože Arabi nie sú ako ľudia Západu, tak ani arabskí krvou presiaknutí Lincolnovia nie sú to isté, ako krvou presiaknutí Lincolnovia Západu. Arabi sú barbarskí jazdci na ťavách, a preto sú ich Lincolnovia skutočnými Hitlermi – len patetickejšími – mohli by sme povedať „Hitlerovia na ťavách“.

Na druhú stranu nielen saudská stredovekosť, ale dokonca aj nezmyselné excesy ultra sektárskej Al-Kajdy a ISIS možno napoly odpustiť, pretože islamskí fanatici sú predsa klasickými Arabmi – islamistami, a preto im to nemožno vyčítať (pokiaľ človek nechce vypadať ako podozrivý „rasista“).

Takto možno veľmi porovnateľné druhy násilia a represálií – prevádzané arabskými monarchiami a islamistami na jednej strane a arabskými diktatúrami na druhej strane – vydávať za súčasť veľmi odlišných morálnych sfér. Jedno je údajne prejavom tradičnej arabskej kultúry a prirodzene násilným a represívnym sociálnym poriadkom v arabskom svete, a preto napoly legitímny – zatiaľčo keď to robia arabskí diktátori, je to desivejšie, ako stovky tisíc irackých detí, ktoré zomreli kvôli sankciám USA/OSN, alebo minimálne 150 000 Iračanov zabitých koaličnými jednotkami v rokoch 2003 až 2011.

Vyšlo na www. zvedavec.org    (spracoval – ma -)

This entry was posted in 3.2. Súčasný post-klasický kapitalizmus, 3.3. Problémy s demokraciou a ľudskými právami v kap., 5. Geopolitika and tagged . Bookmark the permalink.

Pridaj komentár pomocou svojho účtu na sociálnych sietiach alebo registráciou po stlačení ikony wp vedľa

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s