Milan Antal: Ako si prenášame dnešné predstavy na minulosť a budúcnosť

Každá doba má svoje parametre, ktoré vyplývajú zo súladu kvantity a kvality (zákona premeny kvantitatívnych zmien na kvalitatívne a naopak). Samozrejme, tento súlad nie je automatický, fatálny, vyplýva len z drobnej maličkosti – zosúladené systémy pracujú efektívnejšie a sú konkurencieschopnejšie voči nezosúladeným systémom – v tomto tkvie podstata zákonitosti dejín. Preto minulej, súčasnej, či budúcej dobe nemožno vtláčať naše subjektívne pocity, ako by sme danú dobu chceli vidieť. Napr. ako by chcela ľavica vidieť klasický (minulý) socializmus.

Aby sme to lepšie pochopili, uvediem príklad z prírody, na príklade hoci chemického prvku selénu. Vlastnosti prvkov v chemickej tabuľke závisia od ich miesta v tabuľke, od toho, ako nadobúdali prvky viac protónov, elektrónov a neutrónov. Predstavme si celý systém prvkov ako sklad, v ktorom sú usporiadané šuplíky na poschodiach podľa stúpajúcej kvantity – počtu protónov, elektrónov a neutrónov. Selén zodpovedá  napr. šuplíku č. 34 (2 + 8 + 18 + 6).

Lenže niekomu sa môžu vlastnosti selénu nepáčiť (je jedovatý), tak ako indeterminista začne uvažovať o tom,  že si vie predstaviť iné, „lepšie“ vlastnosti selénu a preto sa pokúsi utvoriť „lepší“ selén na inom mieste chemickej tabuľky. Áno, pôjde to, utvoriť prvok s inými vlastnosťami – lenže už to nebude selén, ale povedzme wolfrám (šuplík č. 74). Jednoducho, selénu patrí v sklade so šuplíkmi konkrétny šuplík, určité pevné miesto (toto umožnilo Mendelejevovi predpovedať vlastnosti neobjavených prvkov).

Podobné princípy platia aj pre spoločenské systémy, sú to také isté materiálne objekty ako prírodné, s určitou kvantitou matérie, energie, informácií.  Dokonca oveľa usporiadanejšie  (aj v zmysle súladu kvantity a kvality, alebo zákona súladu VV charakteru a úrovni VS) ako prírodné systémy, čo im zaručuje vyššiu efektívnosť. Spoločenské systémy preto predstavujú podobné šuplíky, ako v chemickej tabuľke. Kapitalizmu či socializmu patrí v tomto usporiadanom sklade konkrétny šuplík a ak sa nám vlastnosti socializmu nepáčili, nemožno si povedať, tak teraz utvoríme lepší (klasický) socializmus niekedy v budúcnosti (teda na inom poschodí a v inom šuplíku). To je subjektivizmus a dejiny sa podľa neho neriadia. Čuduje sa ľavica, že nemá akcieschopný projekt? Áno, znovu ide vytvoriť lepší systém ako je socializmus, ale už nepôjde o socializmus, ale o iný systém, povedzme komunizmus.

Prenášať preto svoje súčasné pohľady na minulosť i budúcnosť je duchovným i spoločenským barbarstvom. Ak sa dnes riadime určitým postojom, svetonázorom, systémom hodnôt, tento si automaticky nemôžeme prenášať aj na hodnotenie minulosti či budúcnosti.  V ktorých prípadoch sa to deje:

  1. Časť tzv. modernej ľavice si dnešnú predstavu o socializme prenáša aj do minulosti, chcú socializmus vidieť od jeho vzniku taký, akým by ho chceli vidieť dnes, ako dnes pociťujú jeho potrebu. Hoci minulosť mala iné kvantitatívne parametre, teda aj iné podmienky – a tomu zodpovedala aj minulá podoba socializmu.
  2. Časť komunistov, napr. z KSS tu chce mať aj dnes taký socializmus, aký existoval v minulosti. Hoci socializmus prešiel kvantitatívnym aj kvalitatívnym vývojom a novým parametrom, podmienkam zodpovedá aj nová podoba socializmu. Nemá to nič spoločné s tzv. chybami socializmu, ako môžem čítať aj v stanoviskách KSS, vybudovať nový socializmus bez chýb. To nie je problém chýb, tie sa už stávajú súčasťou minulej doby ako jej súčasť. Tu nejde o to, vybudovať socializmus bez chýb, to je utopizmus, každý systém bude vždy trpieť chybami, pretože ho tvoria živí ľudia a nie stroje. Ide o to, vytvoriť novú podobu socializmu, ktorá zodpovedá súčasným potrebám výrobných síl a teda aj ľudí.
  3. Mladí komunisti zo Vzdoru-Strany práce si zase prenášajú stalinizmus do dnešnej doby. Zopakujem, hoci socializmus prešiel kvantitatívnym i kvalitatívnym vývojom a metódy, ktoré boli účinné na určitom vývojovom stupni socializmu, na inom strácajú zmysel, menia sa na negatívne.
  4. A svoju predstavu uplatňujú v takomto duchu aj na budúcnosť, akoby sa spoločnosť nevyvíjala. Akoby socializmus bolo možné prilepiť, vložiť do hociktorého šuplíka v tomto sklade spoločenských systémov, hoci každý ten šuplík má už vyššie kvantitatívne parametre. Len za 26 rokov od prevratu v r. 1989 prebehlo množstvo technologicko-výrobných zmien, čo pri zrýchlení sociálneho vývoja (kedy sa za 10 rokov udeje toľko zmien, ako za 2,5 milióna rokov prvobytnej spoločnosti) znamená, že o lepšom, pokrokovejšom systéme samozrejme je potrebné uvažovať, ale tým lepším systémom už nebude socializmus. On má určený svoj šuplík v sklade a nemožno ho subjektívne premiestniť do vyšších poschodí.
  5. Do budúcnosti si zase pravičiari prenášajú svoju predstavu kapitalizmu. Vidieť to najmä na podobe súčasnej science-fiction. Tento žáner hlboko upadol. To dnes nie je žiadna science-fiction, to sú len trápne strnulé, dogmatické dnešné predstavy o spoločnosti prenesené do budúcnosti. Sú to obyčajné akčné filmy, podfarbené efektmi s novou technikou, ale žiadna zásadná sociálno-ekonomická zmena. Nemajú žiadnu inšpiratívnu funkciu, slúžia len pomerne lacnej zábave.
  6. Až úsmevne na mňa pôsobí barbarizmus dnešnej mládeže v hodnotení minulosti, napr. filmov. Hoci tie filmy boli vyjadrením potreby tej doby, takže je totálnym barbarizmus pokúšať sa im vtlačiť naše dnešné potreby. Pozeral som napr. hodnotenie filmu Dovolená s Andělem režišére Bořivoje Zemana z r. 1952 na čsfd.cz. Dnešný divák mu vytýka budovateľské nadšenie, agitáciu. Nuž, mohli by sme byť radi, keby aj dnešná mládež mala toľko budovateľského nadšenia, ako tá z 50-tich rokov. Potom by na rozdiel od budovateľského filmu Katka z r. 1949 sa nemusel točiť v r. 2009 český film Katka o narkomanke. Ukazovateľom, nakoľko tieto filmy boli vyjadrením potreby tej doby, je ich návštevnosť. Ak si spočítame návštevnosť dvoch budovateľských filmov Pyšnej princezny a Dovolené s Andělem režiséra B. Zemana, tak zistíme, že sa postaral v r. 1952 o 12 482 570 predaných lístkov do kina. To sa už zrejme v dejinách Česka a Slovenska zrejme už nikomu nepodarí. Obidva filmy boli remeselne dobre nakrútené. Film Dovolená bol úspešný nielen v ČSR, ale aj v okolitých socialistických krajinách, ale aj v NSR, Taliansku a Francúzsku.  Tak ako sa mi smejeme Četníku ze Saint-Tropéz, tomu podivnému vojenskému poriadku francúzskeho četníctva, smiali sa v zahraničí súdruhovi revízorovi, postave univerzálne prenosnej a zrozumiteľnej. Film Dovolená vyhral aj anketu “Hrdina filmového úsmevu”.

To je však duchovné barbarstvo. Prejavuje sa tu zaostávanie individuálneho i spoločenského vedomia, poznania za dynamikou dejín. Každá doba má svoje parametre, svoj rozmer, svoje hodnoty, svoje potreby. Sú objektívne dané kvantitou, teda technologickou, výrobnou, ekonomickou, energetickou a poznatkovou vybavenosťou spoločnosti, alebo úrovňou výrobných síl spoločnosti. Marx a Engels, vychádzajúc z dialektických princípov, ktorými sa riadi tento vesmír (v rámci neho i spoločnosť) a ktoré vedecky rozpracovali filozofi pred nimi, v tomto prípade najmä z princípu premeny kvantitatívnych premien na kvalitatívne a naopak (dá sa definovať ako zákon súladu kvality a kvantity), na tomto základe sformulovali zákon súladu výrobných vzťahov charakteru a úrovni výrobných síl.

Ich predstavy o kapitalizme, socializme či komunizme sa preto neopierali o ich subjektívne želania, ale o pôsobenie spoločenských zákonov. Socializmus či komunizmus ako budúcnosť nevyvodili zo svojich subjektívnych želaní, ale z pôsobenia týchto zákonov. Samozrejme, tieto zákony nepôsobia automaticky, fatálne. Znovu treba povedať, že len ukazujú, že zosúladený systém pracuje efektívnejšie ako nezosúladený, v ktorom napr. súčasnej vyspelej technologicko-výrobnej vybavenosti civilizácie nemôže zodpovedať kapitalizmus. Ale už ani socializmus, vývoj prekročil aj jeho možnosti. Treba poznamenať, že tak ako vývoj sa nezastavil pri kapitalizme, tak sa nezastaví ani pri socializme a komunizme.

Nesúlad VV a VS sa prejavuje dnes na kríze Európskej únie. Integrácia a globalizácia je objektívnou tendenciou, prejavuje sa tu potreba vytvorenia vyššej, rozvinutejšej deľby práce na európskej i globálnej úrovni, teda aj vytvorenia zjednoteného európskeho i globálneho trhu. Nesúlad, teda nová technologicko-výrobná úroveň civilizácie a staré kapitalistické vzťahy vedú k sústavnému krízovému stavu EÚ a tendencii k jej rozpadu. Kapitalizmus nemá nástroje, ktorými by vedel riadiť dnešnú vyspelý, globálne prepojený svet, nemá nástroje, ako zvládnuť integráciu či globalizáciu, preto vytvára len ich falošné podoby.

Milan Antal

This entry was posted in 9. Témy pre ľavicu, návrhy, Filozofia dejín, spoločenské koncepcie and tagged , . Bookmark the permalink.

Pridaj komentár pomocou svojho účtu na sociálnych sietiach alebo registráciou po stlačení ikony wp vedľa

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s