Dimitrij Choma: Nízke mzdy – veľká téma ľavicovej politiky

Prinášame článok z Haló novín na tému nízkych miezd, dotýkajúci sa krajín Višegrádskej štvorky. A tie problémy, ktoré trápia Českú republiku, trápia aj nás.

Máme dostatok dôvodov k tomu, aby sme považovali mzdy za veľkú tému ľavicovej politiky. Predovšetkým ten, že mzda ako príjem v našej spoločnosti úplne prevažuje. Zamestnancov je mnohonásobne viac ako tých, ktorí ako ekonomicky aktívni poberajú pracovné príjmy v inej podobe než mzdové. Hladina miezd ovplyvňuje aj hladinu ostatných príjmov a samozrejme aj dôchodkov, t. j. celej spotreby domácností. Ale podstatné na tom je, že naše mzdy sa všeobecne považujú za nízke. Možno namietnuť: mzdy nie sú vysoké preto, že nemáme dosť výkonnú ekonomiku. Lenže problém je práve v tom, že naše mzdy nie sú na takej úrovni, ktorá by zodpovedala ekonomickej výkonnosti Českej republiky.

Máme pre to dôkazy, podopreté štatistikou Eurostatu, ale aj iných medzinárodných inštitúcií. Je tomu naozaj tak?, pýtajú sa politici sami seba. Až na výnimky budú iste tvrdiť, že áno. Ale súhlasiť ešte neznamená mať rovnaký názor aj na príčiny tohto stavu a všetky súvislosti s tým spojené.

Vychádza sa z toho, že naše mzdy po r. 1990 nerástli tak, ako sa vtedy prezentovalo. S tým sa ťažko polemizuje, pretože nejaká racionálna predstava o tom tu neexistovala. Ale javy, ktoré si zaslúžia našu pozornosť, majú inú podobu. Tí, ktorí sa problematikou aspoň v nutnej miere odborne zaoberajú, sa iste až na výnimky jednoznačne zhodnú v tomto: naše mzdy na začiatku druhej poloviny prvého desaťročia skutočne nezodpovedajú našej ekonomickej výkonnosti.

A veľkou témou sa mzdová problematika stáva nielen preto, že sa dotýka takmer všetkých, ale vyvoláva mnoho otázok, ktorých zodpovedanie nie je zďaleka rovnaké, a o praktickom riešení ani nehovoriac. A je na ľavici, aby otázky nielen kládla, ale aj nachádzala to, čo je tu podstatné a presvedčivé natoľko, aby to vzbudzovalo rešpekt zo strany politických protivníkov, a súčasne, aby sa jej za to dostalo uznania od verejnosti. Iste nie od všetkých, ale od tých, ktorých ich mzdy nemôžu uspokojovať. A tých je väčšina.

Podnetná konferencia

V decembri minulého roku sa v sídle Senátu ČR pod záštitou jeho predsedu Milana Štěcha konala konferencia s medzinárodnou účasťou na tému Zodpovedajú mzdy výkonom ekonomiky v krajinách Vyšegrádskej štvorky? Ak tomu dlhšiu dobu venujete pozornosť, tak vás to určite poteší. Je to dôkaz o tom, za aký veľký problém sa problematika považuje a že to nie je len záležitosť našej krajiny.

Na celodennej konferencii medzi referujúcimi boli zástupcovia vládnych inštitúcií, odborov a ich ústavov práce, peňažných ústavov, vysokých škôl ap. Medzi významnými domácimi a zahraničnými účastníkmi, ktorí predniesli svoje referáty, boli M. Štěch,, M Myanta, M. Kahanec, A. Chmelář, D. Marek, P. Pertold-Gebicka, Z. Pohasta, L. Goergy, predsedovia odborových zväzov Česka i Slovenska J. Střehula a J. Kolár ai.

Je skutočne tomu tak, že mzdy u nás, na Slovensku, Poľsku a Maďarsku nezodpovedajú výkonnosti ekonomík? Znamená to, že sú nižšie, aké by mohli byť? A prečo je to tak? Otázky hodné konferencie. Od 50. rokov v kapitalistických krajinách s rastom produktivity práce rástli aj mzdy, od 70. rokov produktivita rastie, nie však v súlade s tým aj mzdy (treba spomenúť knihu Thomasa Pikettyho Kapitál pre 21. storočie, ktorá vyšla v minulom roku).

Podiel miezd na HDP je v krajinách V4 nižší zhruba o desať percentných bodov. Keby vzťah medzi mzdami a výkonnosťou bol rovnaký ako v západných krajinách, boli by české mzdy najmenej o 20 % vyššie a na mzdách by sa vyplatilo o 400 mld. Kč viac. To všetko zaznelo v niekoľkých vystúpeniach. Nie je podstatné, či by mzdy boli vyššie o dvadsať alebo viac percent – jednoducho výrazne vyššie, než aké sú.

Prečo je tomu tak?

Česká ekonomika je kapitálovo náročnejšia. Dokonca viac než nemecká, pretože podiel priemyslu na HDP je u nás vyšší (v dôsledku nižšieho podielu napr. finančných služieb). Preto z celkovej pridanej hodnoty pripadá na mzdy menej ako na západe, uviedol jeden z finančných odborníkov. Toto zdôvodnenie vyvolalo u niektorých účastníkov konferencie nesúhlas.

Druhým dôvodom by malo byť vyššie daňové zaťaženie a to kvôli vysokému sociálnemu a zdravotnému poisteniu v ČR. Tvrdenie o tom nie je presvedčivé. V našom prípade to činí 42,7 %, ale pred nami je skupina veľkých západných krajín (Nemecko, Francúzsko, Rakúsko ai.), kde je zaťaženie vyššie o 5 až 9 percentuálnych bodov. Nehľadiac na to, že by sme potrebovali zistiť, ako sa nižšie zdanenie v niektorých iných krajinách prejaví v tom, čo z platieb vo forme spoločenskej spotreby plynie.

Ale je tu ešte jedna okolnosť, ktorá má vplyv na hladinu miezd v krajinách, o ktorých je tu reč. Na konferencii sa hovorilo o úlohe odborov. Pretože je to tak, že mzdy nerastú automaticky s tým, ako stúpa produktivita. Neplatí to ani pre rozdiely medzi krajinami – zhruba tá istá produktivita v dvoch a viac krajinách nemusí znamenať rovnaké mzdy. A to je podstatné, o čom sa na konferencii rokovalo. V rámci pridanej hodnoty ide o to, koľko z toho pripadá v prospech miezd a koľko v prospech ziskov ako zhodnotenia kapitálu. Ale bohužiaľ, zamestnanci si príliš často neuvedomujú, že výsledok rokovaní medzi zamestnávateľom a zamestnancami závisí aj od sily odborovej organizácie.

Zatiaľčo v západných krajinách a to hlavne v škandinávskych, odborová organizovanosť predstavuje 60 a viac percent, u nás dosahuje 13 percent. Pred 20 rokmi to bolo 43 percent a počet odborovej organizovanosti predstavoval vysoké číslo: 2,6 milióna. Dnes je to len 460 tisíc, zaznelo v jednom vystúpení. Odbory to nemajú ľahké, hlavne pri jednaní s domácimi partnermi, ale ešte viac s predstaviteľmi zahraničných vlastníkov.

Západoeurópske firmy nás testujú

Ako neuviesť v tejto súvislosti slová predsedu poľských stavebných odborov Zbigniewa Janowského z jeho rozhovoru pre Haló noviny z 3. 3. 2015, kde uviedol: „ Zistili sme, že západoeurópske firmy robia vo východoeurópskych krajinách akési testy, ktorých cieľom je zistiť, akým spôsobom by sa dal obmedziť vplyv odborov na obranu záujmov zamestnancov v danom, konkrétnom podniku. Pritom by táto firma u seba doma nič takého neurobila. Negatívna reakcia ich zamestnancov, či už ide o Francúzsko, Belgicko či Španielsko, by bola veľmi silná. Ale v Českej republike, v Maďarsku či u nás v Poľsku to skúšajú“.

Nemožno vynechať dôležitú myšlienku, ktorá v priebehu rokovania konferencie zaznela: za jednu z významných príčin, ktorá tlačí vo všetkých uvedených krajinách mzdy dole, je nekoordinovaný postup krajín V4 pri ich úsilí o získanie zahraničného kapitálu. Bol vyslovený návrh, aby krajiny Višegrádskej štvorky túto činnosť koordinovali a zriadili koordinačnú radu pre rozvoj ekonomiky. Nebude to jednoduché, pretože v tomto procese účastnícke krajiny vystupujú ďaleko viac ako súperi než ako solidárni spolupracovníci. S tým súvisí tiež jednak príliv, ako aj odliv kapitálu z krajín s vplyvom ako na úroveň miezd, tak aj na ďalší rozvoj domácej ekonomiky.

Známy filozof Václav Bělohradský v odpovedi v novoročnej ankete Salónu za mimoriadny kultúrny zážitok minulého roka považuje knihu Ilony Švihlíkovej Ako sme sa stali kolóniou, kde mimo iného uvádza, že od r. 2006 neustále rastie odliv ziskov z krajiny a klesá podiel ziskov reinvestovaných. Za rok 2014 to bolo 219,3 mld. Kč dividend oproti 94,2 mld. ziskov reinvestovaných. „ Je to príznak štatútu kolónie. Uvedomil som si pri čítaní, ako málo sme schopní chápať lokálne deje ako príznaky globálnej krízy, a tak im porozumieť i ako príležitosti k racionálnej zmene“, uvádza Bělohradský (Právo, 31. 12. 2015).

Vízia zmeny hospodárskej politiky

Tento významný dokument zverejnilo vedenie Českomoravskej konfederácie odborových zväzov v decembri minulého roku. Na tlačovej konferencii ho prezentovali predseda Josef Středula a ekonómovia Martin Fassman a Jaroslav Ungerman. Rozsah dokumentu umožňuje jednotlivé otázky analyzovať i prezentovať súčasne tak, aby aj zložité ekonomické javy a ich súvislosti boli pre verejnosť zrozumiteľné.

Na rozdiel od toho, čím sa zaoberala konferencia v decembri roku 2015, vízia predpokladá taký vývoj, kde by sa naša ekonomika v pozmenenej štruktúre mala približovať svojou výkonnosťou ekonomikám západných krajín a tým aj k trvalému vyrovnaniu miezd. „Doterajší vývoj Českej republiky úplne jasne ukázal, že dlhodobú stratégiu ČR nemožno zakladať na cenovej (nákladovej) konkurenčnej schopnosti – na nízkych mzdách, nízkej miere pracovnoprávnej a sociálnej ochrany, na nízkych daniach a nízkom kurze koruny (aj keď cenová konkurenčná schopnosť môže byť nahrádzaná len postupne).“

Takže: ak decembrová konferencia rokovala predovšetkým o zvýšení miezd na úroveň súčasnej výkonnosti ekonomiky, tento dokument hľadá cesty k trvalému pozdvihnutiu ekonomiky a tým aj dotiahnutiu miezd na úroveň popredných členských krajín EÚ. Nízke mzdy, ako sa v dokumente ďalej uvádza, dlhodobo pôsobia na vytváranie takej štruktúry ekonomiky, ktorá je založená na lacnej práci a z toho vyplývajúcich negatívnych dôsledkov. „Česká ekonomika dnes reálne stojí pred voľbou, či bude naďalej pokračovať a ďalej presadzovať politiku lacnej práce: lacného kurzu koruny, politiku nízkych miezd, nízkych sociálnych štandardov a nízkych daní, alebo sa dá cestou moderného rozvoja.“

Ako ju priviesť k životu

Úplne na mieste je si položiť otázku: je v dokumente uvedené, ako to všetko uviesť do reálneho života? Ale áno: predovšetkým potierať všetky negatívne spoločenskoekonomické javy s ďaleko väčšou razanciou, ako to bolo doteraz. A formulovať ciele v podobe veľkých projektov v rozvoji ekonomiky. Je ich uvedených niekoľko s dopadom na oblasť vedy a výskumu, školstva ap. Veľmi ma potešilo, že medzi veľké projekty autori zaradili všetko, čo súvisí so zvýšením sebestačnosti českého poľnohospodárstva a racionálnym hospodárením s vodou.

Vízia, ako bola predložená ČMKOS, si zaslúži pozornosť. Spolu s tým i kritické hodnotenie toho, ako sa u nás vytvárajú dlhodobejšie sociálno-ekonomické smery rozvoja – či je tomu skutočne tak, že jeho hlavné rysy sa nemení so zmenami správy krajiny po každých voľbách.

Dimitrij Choma, 27. 1. 2016

Prevzaté z Haló novín (ma)

Galéria | This entry was posted in 2. Ekonomika a financie, 3.2. Súčasný post-klasický kapitalizmus, Témy pre ľavicu, návrhy zmien and tagged , . Bookmark the permalink.

Pridaj komentár pomocou svojho účtu na sociálnych sietiach alebo registráciou po stlačení ikony wp vedľa

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s