PKO je zbúrané, už ho nik neobnoví…Slovensko je stratené, už zanikne…nikdy už nebude dobre…kde sa to v ľuďoch berie? Ak by takto rozmýšľali naši otcovia a dedovia, dnes by sme boli možno už ozaj vyhubení a ak by sa niekto predsa len ocitol z minulosti v budúcnosti, asi by nerozumel tej“ hatmatilke“, ktorou by tu hovorili „domorodci“ pri Dunaji či v Tatrách…
Dobre, mrzuté je, že protest proti búraniu PKO plánovali mladí na sobotu 15.januára a Park kultúry a oddychu zbúrala demolačná firma ešte v stredu večer/štvrtok cez deň.
To len znamená, že „mesto“ a „developer“ sa rýchlo zhodli a hlavne – zľakli reakcie a priam rátali so súčasným fatalizmom obyvateľstva Bratislavy.
Mnohých možno odradilo to, že je to v sobotu poobede (ach, veď je víkend!), mnohých že to Perný „prepálil“ tým zdôraznením „komunistického protestu“ a veď, bežný občan sa necíti byť komunistom a bojí sa takého verejného označenia. Vzdor to myslel dobre, je to súčasť politickej kampane ľavicovej strany práce, nuž testuje si svoju silu mobilizovať ľudí…
Ale napríklad prevažná väčšina ľudí, ( a takto presvedčili i mňa doma, nešiel som), reagovala presne tým fatalizmom, že už je to „stratená varta“… aha, vy neviete už, čo to je tá stratená varta: nuž, počas vojen v 20.storočí sa vyskytli také situácie, že vojaci strážili priestor, to bola tá „varta“ – služba stráženia dôležitého objektu, alebo pohraničného miesta. Tragicky sa pritom často stávalo, že front už aj prebehol a vojaka na stráži ani nemal kto upozorniť, čo sa stalo. Vojak padol zbytočne pri prvom výstrele nepriateľa, keďže už chránil vartu sám. Ale neustúpil, pretože mu to povinnosť nedovolila. Padol. Ozaj zbytočne?
Takých stratených várt bolo…na frontoch 1.svetovej vojny, naši legionári v Rusku, ale i na talianskom fronte. Boka Kotorska ako vzbura slovenských a českých vojakov v c.k.armáde – našich „44 statočných vzbúrencov“. Československí vojaci, ktorí neodovzdali do rúk vojakov Tretej ríše pohraničnú vartu po Mníchove 1938…Statoční poľskí obrancovia Westerplatte… Sovietski vojaci, ktorí sa v lete 1941 ocitli stovky kilometrov v nepriateľskom území po napadnutí ZSSR Treťou ríšou…ako obrancovia pevnosti Brest…partizáni brániaci Strečno…slovenskí vojaci brániaci Telgárt…vojaci ČSĽA, ktorí nesalutovali pri príchode vojsk Varšavskej zmluvy v noci na 21.august v 1968…ale plakali…
Takže žiaľ, v prežívaní „stratených várt“ máme my Slováci bohaté skúsenosti…ale my sme sa vždy dokázali pozviechať a máme možnosť spomínať a brať si z nich príklad. Lebo zatiaľ to dobre dopadlo.
Štúrovci sa pod tlakom maďarizácie akoby odobrali do histórie…ale dnes hovoríme a píšeme krásnou slovenčinou, Republika Československá už neexistuje, ale zato český a slovenský národ žije ako dobrí susedia vo svojich republikách a spolupracujú, socializmus zanikol, ale čoraz viac obyvateľov Slovenska získava názor, že ten socializmus bol lepší ako dnešný kapitalizmus a začína uvažovať, ako by sa sociálna spravodlivosť a blahobyt pre všetkých mohli vrátiť.
Takže nepovažujem to za osudové, že prežívame dnes len „stratené varty“. A domnievam sa, že tak ako v histórii sme postupne i tie „stratené varty“ dokázali získať späť (slovenčina, vlastná republika), takisto sa nám podarí napríklad po čase znovu vystavať a vybudovať taký kultúrny a spoločenský stánok ľudovej kultúry, akým bol Park kultúry a oddychu. Nepochybne, veď aj celá Varšava bola znovuobnovená podľa dobových obrázkov, v Moskve po celej epoche stavajú verné stavby pravoslávnych chrámov a ľudia znova chodia s vierou do týchto materializovaných stavieb minulosti.
A takisto sa domnievam, že nie je stratený ani blahobyt ľudu a princíp spravodlivého rozdeľovania bohatstva, či už sa to bude volať priamo socializmus, komunizmus, ekonomická demokracia, participatívna ekonomika…len musíme sami k tomu aktívne pristúpiť a neveriť v osud…
…preto i voľby v SR v marci 2016, ktoré sú už často považované za „stratenú vartu“, najmä zo strany ľavice a ľudových síl, nás nezdemoralizujú…
Peter Zajac-Vanka
ALTERNATÍVY.SK 