Dávid Diczházy: Ako sa robotníci z Francúzska postavili plánom presunúť ich pobočku Fralib a vytvorili zamestnaneckú samosprávu

Rubrika: Na ceste k samosprávnemu socializmu

Každý rok vyrobí 250 robotníkov francúzskej továrni Fralib 6 ton starostlivo zabalených, ochutených a voňajúcich čajových sáčkov pre obchodné značky Lipton a Elephant. V septembry 2010, po 5 ročnom pomalom presúvaní polovice produkcie továrne do Poľska, majiteľ, výrobca spotrebného tovaru Unilever, náhle oznámil, že ukončuje činnosť francúzskej pobočky Fralib.

“Bolo to šokujúce” povedal Olivier Lerberquier, hlavný odborový predák v továrni. Unilever France akurát zaplatil obrovskú dividendu akcionárom. “Fralib, táto fabrika, bola stále zisková pobočka aj pri polovičnej kapacite. Rozhodli sme sa bojovať! ”

Bola to, podľa všetkých meradiel, dlhá bitka, ale vyzerá, že je na konci. Ďalší mesiac, 57 bývalých zamestnancov Fralib pobočky, teraz ako samo-riadiaci pracovníci novej kooperatívy, budú pracovať na svojich strojoch znova a fabrika, ktorá bola polovicu dekády zavretá, začne opäť produkovať čaj. “Nakoniec, myslíme, že dĺžka nášho boja – 1336 dní nám celkom pomohla”, povedal Olivier. ” mali sme dosť času vybudovať podnikovú solidaritu a dobrý podnikateľský plán a aj keby, rovnako ako náš právnik hovorí, že sme teraz “odsúdení k úspechu”, aspoň vieme, že máme rovnakú šancu ako každý.”

Zamestnanci taktiež dostali peniaze. Unilever predložil po sebe štyri návrhy na hromadné prepúšťanie pre 182 ľudí, stále zamestnaných v Fralib pobočke od roku 2010. Všetky vrátane jedného návrhu o presun do Poľska s ročným platom 6000 Eur boli zamietnuté súdom pre zamestnanosť v Marseilles. Zatiaľ čo viac ako polovica pracovníkov, značne vyčerpaných, nakoniec prijala výpovede, tí, ktorí vydržali až do konca, boli odmenení: Po prvé, najvyšší orgán v Marseilles, kvôli záujmom o zachovanie pracovných miest, súhlasil s plánom na odkúpenie areálu továrne od spoločnosti Unilever za 5 mil. eur a zaplatil symbolické extra euro na strojné zariadenia. Za druhé, spoločnosť pozoruhodne súhlasila s 20 mil. vysporiadaním na pokrytie náhrady za všetky nevyplatené mzdy, rekvalifikácie, prieskum trhu, propagáciu svojej značky a 1,5 mil. eur ako štartovací kapitál pre nové podnikanie.

“Nebudem klamať – bolo to ťažké,” povedal Xavier Imbernou, operátor strojov rekvalifikovaný na kontrolóra kvality a potravinovej bezpečnosti. Boli sme mesiace bez mzdy, siahali až na dno našich úspor. Celé rodiny trpeli, ale mali sme podporu z celej krajiny. Náš boj sa stal symbolickým”.

The Société Coopérative et Participative Thés et Infusions, alebo SCOP-TI, ako sa po novom družstvo nazvalo, zlyhalo hneď v prvých dvoch cieľoch: Unilever zamietol jej návrh, aby továreň aj naďalej dodávala pre nich vyrobené sáčky čaju podľa kontraktu a tiež odmietol vzdať sa značky Elephant.

“Museli sme všetko prehodnotiť, radikálne,” povedal Lebrequier. Družstvo má nový plán na spracovanie 350 ton čaju tento rok a 500-600 ton do roku 2017: dosť na vyplatenie spravodlivej odmeny za prácu jeho členom. Momentálne dojednávame zmluvy s francúzskymi supermarketmi na dodávanie čaju pod ich vlastnými značkami, ale taktiež sa pripravuje stratégia s vlastnou predajnou značkou. Jedná sa o prémiové, organické a lokálne výrobky.”

Zamestnanci z pobočky Fralib sformovali úspešnú zamestnaneckú samosprávu, kde každý z nich bol zahrnutý do procesu zaúčania sa niečoho nového. Robili na produkcii, objednávkach, preprave, marketingu, predaji a distribúcii – na všetkom, čo bolo kedysi v zodpovednosti vlastníka Unilever. Všetky úlohy boli zvolené demokraticky a aj celkom prirodzene. V súčasnosti je 11 ľudí v manažmente firmy. Bolo aj niekoľko zložitejších debát, najmä ohľadom platov, či by mali byť všetky rovné, alebo odrážajúce odborné znalosti? Ale nakoniec sa všetci dohodli na spoločnom hlasovaní.

Gerard Cazorla – zvolený prezident novej továrne: “Nemôžme zmeniť spoločnosť. Je tu stále ešte kapitalizmus. Ale snažíme sa robiť to, čo robíme, ako najlepšie vieme, a v súlade s našimi hodnotami.”

Viac o príkladoch zamestnaneckých samospráv zo sveta sa môžete dozvedieť na tejto stránke http://ekonomickademokracia.blogspot.sk/

Preložené z The guardian

Dávid Diczházy, blogpravda.sk, 13. 1. 2016

This entry was posted in 2. Ekonomika a financie, 4.5. Ekonomická demokracia and tagged , . Bookmark the permalink.

1 Response to Dávid Diczházy: Ako sa robotníci z Francúzska postavili plánom presunúť ich pobočku Fralib a vytvorili zamestnaneckú samosprávu

  1. Peter Zajac-Vanka: Veľmi chcem pochváliť tento blog, ktorý šíri osvetu o ekonomickej demokracii a zaoberá sa na Slovensku ako prvý zamestnaneckými samosprávami.
    Okolo tvorby a existencie zamestnaneckých samospráv je prirodzene na Slovensku veľa pochybností a “povestí”, či skôr predsudkov ( definíciu PREDSUDKU nájdete tu ak kliknete na “odkazy” : “názory” : “predsudky”).
    Lebo si to ľudia nevedia ani len po 26 rokoch predstaviť. Ani tí, čo sa hlásia k ľavicovému svetonázoru.
    Lebo veď – nezačne sa to “hromadne” v stovkách firiem a odrazu. Zamestnanecká samospráva je v tejto chvíli a situácii v roku 2016 ( a škoda že nie u “padnutých fabrík” ako RCC Prakovce, Oceliareň Strážske v 2014 a 2015) veľmi dobrým LIEKOM na to, aby nemuselo ísť celé osadenstvo skrachovanej firmy na Úrad práce, aby sa nerozpredali pozemky pod výrobnou halou, aby sa neodpredali stroje a zariadenia do šrotu či do Rumunska, aby nezanikli niekedy ozaj unikátne výrobné postupy – a hlavne, aby z distribúcie a z trhu nezanikol dobrý a kvalitný tovar iba preto, lebo “kapitalistovi” sa to už nerentuje.).
    Zamestnanci takto zachovávajú svoje pracovné miesta – ale sú aj vlastencami, pretože zachovávajú často výrobné postupy a hmotnú podstatu výrobného zdroje pre svoju krajinu a pre budúcnosť. A často zachovávajú i originálny výrobok pre domácu spotrebu.
    A že je to často veľmi trpká a tŕnistá cesta – to ukazuje tento príklad, keď si jednoducho treba podať ruky, dôverovať si a podržať sa – aj keď povedzme spočiatku to bude bolieť, pretože nielenže samosprávni vlastníci nedostanú výplaty, ale budú “investovať” zo svojich úspor na to, aby udržali svoje pracovné miesta.
    …ach, aký to rozdiel od oficiálnej vládnej politiky, ktorá “rozdáva” dotácie súkromným podnikateľom, ba zahraničným investorom na “tvorbu pracovných miest”…

    Páči sa mi

Pridaj komentár pomocou svojho účtu na sociálnych sietiach alebo registráciou po stlačení ikony wp vedľa

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s