Juraj Janošovský: K imigrantskej kríze

Rozčuľuje ma čierno-biele videnie situácie. Pôsobí na mňa najmä smiešne, ako sa ľavicoví aktivisti stavajú za „kresťanské“ hodnoty a bojujú v dresoch katolíckej cirkvi proti islamizácii. Pritom, keď rímsky patriciját ukradol sociálne pokrokovú víziu revolučného Ježiša a jeho apoštolov proletariátu, stala sa cirkev nositeľom oficiálnej ideológie. S ňou vládnuce triedy zaviedli dobu temna, inkvizície, opiera sa o ňu kapitalizmus i globálny fašizmus. Nerozumiem ľahkému šíreniu obáv a strachu organizovanému aj sociálnodemokratickými vodcami. Chápem síce o čo im ide ak otáčajú verejnosť smerom k „pochopeniu“ rozširovania policajných oprávnení, porozumeniu pre všeobecné špicľovanie režimnými tajnými agentúrami… Obávam sa, že “úspešne” organizujú aj „pochopenie“  významu NATO, ako spoločnej obrany. Nechápem, prečo tak ľahko na túto nôtu naskočili aj mnohí ďalší…

Určite nemienim podceňovať ani spochybňovať pocity ohrozenia verejnosti. Ľudia intuitívne cítia, že v príleve lacnej pracovnej sily, podporovanej globálnou oligarchiou i jej miestnymi (národnými) rezidentúrami je útok na nich samých. Európski zamestnanci sa stali pre vlastné „elity“ príliš „drahými“. Aj východoeurópski polootroci na montážnych linkách dvíhajú hlavy a žiadajú dôstojnú mzdu, dôstojné životné podmienky. Milióny lacných utečencov – tešia sa ich importéri -budú pracovať „za hrsť ryže“ a trochu tepla pre deti. Na dlažbe sa ocitnú milióny Európanov. Stále viac peňazí pre armády, umožní „najať“ ich pre expedičné zbory, ktoré pôjdu bojovať za záujmy bankových domov a korporácií na Blízky Východ i na Ukrajinu. Nebudú bojovať za ideály „kresťanskej civilizácie“, ale za splátky hypoték, aby mali ich rodiny strechu nad hlavou….

Nebudem vyrábať strašiakov zo sýrskych a lýbijských emigrantov, sú rovnakými obeťami ako sú nimi, euroamerickou podporou, vyhladovelí Ukrajinci , desaťročia Izraelom terorizovaní Palestínci a tureckou juntou perzekvovaní Kurdi. Proti málopočetnej, ale silnej, triede finančnej oligarchie, s postavením  neformálnej, no reálnej, svetovej vlády, sa môže postaviť len svetový proletariát. A preto sú obete globálneho imperializmu naši spojenci, nie nepriatelia.

Pred prvou svetovou vojnou vyrobili nemecké a francúzske banky, riadené z jedného centra, z Rotshildovho londýnskeho sídla, z francúzskych a nemeckých robotníkov nepriateľov na život a na smrť. Socialnodemokratické strany na oboch stranách sa zapájali do „národnej“ propagandy a hnali spolu s miestnou oligarchiou ( dnes im hovoríme kapitálotvorná vrstva, prípadne “elita”) vlastných spoluobčanov na obrovské jatky.

Hovorí sa, že aj tragická história sa môže opakovať. A tiež sa hovorí, že opakovanie  býva spravidla fraška- komédia. Súdruhovia, zarecitujte im text, ktorý zosmiešni globálnych vojnových štváčov: žiadajte bankových úradníkov, ministrov a politických lídrov, aby vyslali do vojnových zón svojich synov. Nech sa za záujmy svojich otcov podrezávajú saudsko-arabskí princovia, deti rotshildovej rodiny, “celebrity” belgickej, holandskej a anglickej kráľovskej rodiny. Radi im odpískame ich boj….

Reklamy
Galéria | This entry was posted in 1. Filozofia, sociológia, politológia, 3.2. Súčasný post-klasický kapitalizmus, 5. Geopolitika. Bookmark the permalink.

Pridaj komentár pomocou svojho účtu na sociálnych sietiach alebo registráciou po stlačení ikony wp vedľa

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s