Kritizujme manažérov a vlastníkov, nie zamestnancov

Bol som tieto dni na pošte, ako zvyčajne, boli tam dlhé rady a ľudia viditeľne prejavovali nespokojnosť. Manažéri však „inteligentne“ nespokojnosť zákazníkov zviedli na zamestnancov. Pri každom okienku stojí tabuľa s nápisom, ktorý sa pýta zákazníkov, ako sú spokojní s prístupom obsluhujúceho personálu, môžu to dať najavo stlačením príslušného tlačidla. Skrátka, môžete si zanadávať zamestnancom, a dať to najavo aj ostentatívnym stlačením tlačidla – a nejaký tiežmanažér na pošte dúfa, že sa tým dlhé rady vyriešia.

Pri nakupovaní sa stretávam s podobným obrázkom – nespokojný zákazník nadáva predavačke za nekvalitný tovar, za problémy s pokladňou, ap..

Idem do reštaurácie, zákazníci nadávajú za kvalitu jedla, či nápojov obsluhujúcemu personálu. Hoci čašníci s ponukou a kvalitou jedál majú máločo spoločné (samozrejme, občas si aj oni snažia prilepšiť k slabej mzde, ale to nie je rozhodujúci faktor, ktorý ovplyvňuje kvalitu obsluhy). O týchto otázkach rozhodujú manažéri a hlavne vlastník reštaurácie (často sa tieto funkcie prekrývajú). Ktorý je väčšinou na tom tak biedne, že si musí k svojej skromnej almužne privyrábať aj žobraním u svojich zákazníkov o každý cent.

V niektorých prípadoch som sa zastal personálu a nadávajúcemu poradil, nech ide s kritikou za manažérmi a vlastníkom, ak chce docieliť nápravu. Nadávať personálu, ktorý vo väčšine prípadov pracuje za minimálne mzdy (pritom minimálnu mzdu si musí odpracovať zvýšeným počtom hodín, čo je vynález podnikateľov, ako obísť minimálnu mzdu), problém nekvalitnej obsluhy nevyrieši. Asi ťažko sa niekto bude usmievať a pracovať do únavy za minimálnu mzdu. Stresovaný, unavený personál to nakoniec zbalí a ide pracovať inde. Väčšinou znovu do podobných podmienok. Pri vysokej nezamestnanosti zamestnávatelia väčšinou nájdu na trhu práce zúfalcov, ktorí si potrebujú zarobiť na prežitie aspoň tú minimálnu mzdu.

Pritom náš „vysokoľudskoprávny“ kapitalizmus dennodenne prináša informácie a reportáže o boji za ľudské práva. Samozrejme, ako zdegenerovaný systém tým myslí práva gayov, Rómov a prisťahovalcov, teda samé produktívne skupiny obyvateľstva, na ktoré treba myslieť deň a noc. Určite tým však nechápe práva zamestnancov, hoci ide o rozhodujúcu väčšinu spoločnosti a pracujúci človek trávi v práci väčšinu svojho produktívneho života. Preto logicky by ľudské práva bolo potrebné zamerať práve na túto skupinu občanov a nie parazitujúce menšiny.

Kritizujme manažérov a vlastníkov

Ak chceme riešiť problémy nekvalitnej obsluhy a nekvalitnej spoločenskej atmosféry, kritizujme manažérov a najmä vlastníkov. Veď majú čoraz väčšie príjmy oproti bežným zamestnancom, štatistiky jasne hovoria, že sa rozdiely v príjmoch rýchlo zväčšujú. O to viac by mali niesť zodpovednosť za činnosť práve manažéri a vlastníci a nie zamestnanci s minimálnymi mzdami. Kapitalizmus však previedol v tejto oblasti skutočnú inovačnú kontra“revolúciu“, koncom minulého storočia prebehla tzv. druhá manažérska revolúcia, kedy sa manažéri zbavili značnej časti svojej zodpovednosti a preniesli ju na výkonných zamestnancov.

Ukazuje to aj prípad z pošty, kedy manažéri plne previedli pred očami zákazníkov zodpovednosť na pracovníčky pri okienkach aj idiotskými tabuľami. Myslím, že toho idiota manažéra s niekoľkotisícovým platom, ktorý vymyslel takýto detinský nezmysel pri okienkach, by bolo potrebné z pošty hnať bičom. A jeho plat rozdeliť medzi výkonných pracovníkov, alebo zaplatiť z jeho platu dvoch výkonných pracovníkov, určite by to viac pomohlo riešeniu radov na poštách, ako vyrábanie podobných nezmyslov.

Platy manažérov a vlastníkov síce stúpajú, adekvátne tomu by teda mala stúpať aj ich zodpovednosť. Čuduj sa svete, kapitalizmus ako vraj „najprirodzenejší“ systém na svete to rieši veľmi „prirodzene“. Čím viac stúpajú platy manažérov, tým sa ich zodpovednosť zmenšuje. Dnes, ak sa stane nejaká nehoda vo firme, zrazu niet zodpovedných a vyšetrovanie sa naťahuje dlhé roky. A zodpovední sú nakoniec radoví zamestnanci, na ktorých sa zvalí nedodržiavanie bezpečnostných predpisov. Manažéri sa so zodpovednosti vyzujú, hoci oni utvorili stresové podmienky prostredníctvom nízkych miezd, nadčasovej práce, zlej pracovnej atmosféry, ktorá spôsobuje únavu zamestnancov, čo ľahko vedie k nehodám. Dlhé roky sa vlieklo vyšetrovanie smrteľných havárií bani v Handlovej 10. 8. 2009 (zahynulo 20ľudí, boli odsúdení len najnižší vedúci, ale nie vrcholoví manažéri s topplatmi), 2. 3. 2007 v delaboračnom sklade Vojenského opravárenského podniku v Novákoch , alebo zrútenie stavebnej konštrukcie pri stavbe mosta pri Kurimanoch na východnom Slovensku v novembri 2012. Česká firma Bögl a Krýsl pochybenia odmieta a uviedla, že na budovanie zrútenej konštrukcie mosta si najala subdodávateľa. Súd ju však ju označil za zodpovednú, polícia však dodnes neuzavrela vyšetrovanie prípadu. Ako sme už uviedli, za zodpovednosť títo ľudia brali vysoké odmeny, akonáhle sa však niečo prihodilo, zrazu nebolo zodpovedných.

Preto adresujem túto výzvu občanom, kritizujme manažérov a vlastníkov, nie zamestnancov. Ak už si nadeľujú také vysoké odmeny, nech nesú aj zodpovednosť.

Milan Antal

Reklamy
Galéria | This entry was posted in 3.3. Problémy s demokraciou a ľudskými právami v kap. and tagged , , , . Bookmark the permalink.

Pridaj komentár pomocou svojho účtu na sociálnych sietiach alebo registráciou po stlačení ikony wp vedľa

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s