Milan Antal/RE: Paul Mason – pokapitalizmus alebo sprievodca budúcnosťou

Pokapitalizmus je minulosť, nie budúcnosť

Nečudujem sa západným mysliteľom, že používajú termín Pokapitalizmus, či Postkapitalizmus. Vo svojej historickej skúsenosti nedospeli ďalej, ako ku kapitalizmu, takže ak nemajú rozvinutý teoretický model na uchopenie pohybu dejín, ani nemohli dospieť ďalej. Ale myslenie postsocialistických krajín má za sebou bohatú sociálnu skúsenosť s klasickým socializmom, má za sebou bohatú teoretickú skúsenosť, malo by predsa len dospieť ďalej. Ak vychádzame zo zákona súladu výrobných vzťahov s úrovňou výrobných síl, zákona súladu kvantity s kvalitou, za 26 rokov spoločnosť po socializme pokročila a dnes možno hovoriť o tom, čo nasleduje po socializme, nie po kapitalizme. To by sme sa historicky vracali dozadu, nie do budúcnosti.

Odporúčam v tomto zmysle môj článok o vymedzení socialistickej epochy. Po ukončení socialistickej epochy jednoducho už nemožno hovoriť o post-kapitalizme, iba post-socializme. Ľavicovým mysliteľom dnes bráni pochopiť tento problém indeterministické chápanie dejín, ale skutočné teoretické myslenie sa nemôže opierať o pocitové vnímanie dejín. Indeterminizmus umožňuje subjektívne skladať dejiny podľa subjektívnych pocitov mysliteľa, lenže s reálnym pohybom dejín to má máločo spoločné. Ak kritizujeme americké, či západné manipulácie vo výklade dejín, subjektivizmus vo výklade medzinárodných vzťahov, práva, toto je len ľavicová podoba subjektívnej interpretácie dejín.

Náš rozhľad by nemal byť úzkoprsý, siahať len po skúsenosť, hranice vlastnej krajiny, či hranice Európskej únie. Aspoň nie v teoretickom myslení, inak ho za teoretické myslenie ani nemožno považovať.

Po r. 1989 Čína neurobila podobnú chybu ako my, aby sa vracala v historickom vývoji dozadu, rozvíja nový model socializmu, podobne sa tak deje vo Vietname, či na Kube, takže z civilizačného hľadiska možno hovoriť len o postsocializme, nie postkapitalizme. Západ nepredstavuje celú civilizáciu.

Niekto môže oponovať, že v Číne bujnie tvrdý kapitalizmus. Jednak dnes pravý (klasický) kapitalizmus nikde na svete neexistuje, ten skončil Veľkou hosp. krízou 1929-1933, to, čo poznáme, sú rôzne podoby post-klasického kapitalizmu. Jednak post-klasický socializmus je popretím, negáciou klasického socializmu, takže bude mať značne inú podobu od klasickej podoby. Podobne, ako je súčasný monopolistický kapitalizmus negáciou klasického kapitalizmu, akú-takú konkurenciu sa darí udržiavať len vďaka zásahom štátu, nie voľnému trhu. Ak budeme operovať rozvojom tržnej ekonomiky v Číne, trh nerovná sa kapitalizmus. Všetky systémy so vznikom deľby práce pred 5200 rokmi sú trhové, len s rôznou podobou trhu (voľný, regulovaný, direktívne riadený). Čína má plánovite riadenú ekonomiku, veľké podniky a banky  v rukách štátu, čím drží kontrolu nad ekonomikou. A malé podniky nie sú typickými súkromnými podnikmi, ale väčšinou ide o miestne, obecné, samosprávne podniky. Ktoré sa síce správajú ako súkromné, ale svojou podstatou nie sú súkromné. Činu západné myslenie ani nepovažuje za kapitalistickú krajinu, médiá ju označujú za komunistickú (čo je tiež nepresné).

Ale uznávam, v tomto smere máme z Číny málo informácií, aj na tomto webe by sme sa mali preto do budúcnosti zamerať na lepšiu informovanosť o civilizačných pohyboch.

Reklamy
Galéria | This entry was posted in 1. Filozofia, sociológia, politológia, 3.2. Súčasný post-klasický kapitalizmus, Filozofia dejín, spoločenské koncepcie and tagged , , . Bookmark the permalink.

Pridaj komentár pomocou svojho účtu na sociálnych sietiach alebo registráciou po stlačení ikony wp vedľa

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s