Jaroslav M. Kašparů : Čo sa stalo s našou dobou

Každého študenta medicíny od  prvého ročníka štúdia vedú profesori k tomu, aby si pri každom pacientovi položil dve zásadné otázky -prečo a ako.

Prečo má nemocný potiaže? Otázka diagnostická, ktorá vedie k určeniu choroby.
A ako ju  liečiť? Otázka terapeutická, hľadanie cesty k uzdraveniu. Ak je naša spoločnosť chorá, a ona nesporne chorá je, kladieme si obe otázky všetci.

Až na niekoľko vrcholných politikov, ktorí majú väčšinou iné starosti, než aké musí riešiť pospolitý ľud. Ale čo hlava, to názor. Jedni zo súčasného stavu obviňujú komunizmus, iní konzumizmus, ďalší neoliberalizmus či  hedonizmus.

Podľa mňa nepôsobia v tejto krajine tajomné abstraktné -izmy, ale najmä tri veľmi zhubné choroby. Strata hanby, rozvoj spoločnosti bez rešpektu k  prirodzeným spoločenským normám a z oboch predchádzajúcich pochádzajúce ťaživé bremeno bezmocnosti.

Diagnóza

“Žijete v zemi, kde nič nie je hanbou!” Týmito slovami zhodnotil študent z Ázie
svoj ročný pobyt v Českej republike. Čím kratšie, tým výstižnejšie bolo jeho hodnotenie klímy v našej krajine. Mal pravdu. Z českej kotliny se kamsi vytratia hanba. Pojem hanba je dnes už zrozumiteľný málokomu. Dieťa sa nehanbí zosmiešniť učiteľa, muž sa nehanbí opustiť ženu a deti kvôli milenke, potomci sa nehanbia zdvihnúť ruku na vlastných rodičov, nie je žiadnou hanbou žiť ako parazit alebo verejne propagovať zlo. Prečo by sa teda mali politici v službách mafií hanbiť klamať, kradnúť a podvádzať?

Svoju veľkú vinu na tomto stave majú tiež tie médiá, ktoré z banality robia tragédiu a z tragédie banalitu. Žijeme v dobe, ktorá propaguje nosiť všetko naruby. Normy chovania nám prezentujú nenormálnym chovaním bezduché celebrity každého druhu. Tieto celebrity zabrali miesto po múdrych básnikoch a osvietených autoritách, do ktorých by „moderný český zjednotený Európan“ už ani nekopol. Z programov niektorých televíznych staníc, ktoré by mali kultivovať ľudskú dušu a zjemňovať zmysel pre krásu, pravdu a dobro, tečie väčšinou krv, adrenalín a testosterón… Z týchto dôvodov lepšie chápem, prečo sa hovorí o televíznych „kanáloch“..

Vždy, keď stojím na súde ako znalec z odboru psychiatrie, pri prejednávaní činov mladých delikventov, mám spravidla tendenciu na lavicu obžalovaných posadiť systém, ktorý tu vládne a ktorého sú títo mladí ľudia obeťami. Ale koho to trápi? Politikov v žiadnom prípade! Tí majú iné starosti. Súčasnej  garnitúre ide o to, aby sa v službách rôznych mafií udržali pri moci čo najdlhšie. Tí, ktorí s chuťou hladia na ich miesta, hľadajú taktiku, ako by ich mohli vystriedať. Bez toho prežitku, ktorému sa hovorievalo hanba.

Obyčajní smrteľníci u nás trpia oprávnenými pocitmi nespravodlivosti a krivdy, ale parný valec politiky a biznisu si veselo ide ďalej . A prečo by nie!  Sľuby, frázy a široké úsmevy tých (všetkého) schopných z predvolebných plagátov tak ľahko a rýchlo zhoria pod kotlom tohto biznisu. A nikto sa opäť za nič nehanbí.

Navrhoval by som celospoločenskú infúziu hanby a vybraným jedincom implantovať aj svedomie. Oboje bude ťažké, pretože v prvom prípade už ťažko nahmatáme zlozvykmi obrastené žily a v druhom už nerozrežeme politikárčením stvrdnutú hrošiu kožu.

Miesto domov barabizne

Kedysi, ak chcel murár postaviť pevnú a rovnú budovu, potreboval k tomu okrem kameňov a tehiel ešte maltu a olovnicu. Maltu, aby držali pohromade jednotlivé kamene a tehly; olovnicu, aby boli steny rovné. Stavitelia modernej  ponovembrovej spoločnosti začali na stavbe používať iné ekonomické kamene a právne tehly, stále nové a nové zákony a predpisy, ale absolútne odmietli používať spojivo a rešpektovať zvislú rovnú stenu.Kladú tehlu na tehlu bez malty, ktorá sa mieša z pokory, štedrosti, porozumenia, mierumilovnosti, cudnosti, striedmosti a činorodosti.

Kedysi sa tejto spájajúcej zmesi hovorilo sedem hlavných ctností. Z olovnice, ktorá sa riadi prírodnými zákonmi gravitácie, si urobili kyvadlo. Čo bolo kedysi jednoznačným tabu, pyšne rozkmitali moderným relativizmom. Mimo iné je u stavieb bežné, že sa kamene dávajú do základov a tehly až na ne. Teda, že zákony sú nad trhom, ale pri českom projekte je to naopak. Trh ako by bol nadradený zákonom. Čím má u nás trh silnejšie zuby, tým bezzubejšími sa stávajú zákony. Bez malty a s kyvadlom v ruke sa dá postaviť leda tak barabizňa. Toľko k diagnóze.

Terapia

Čo s terapiou? Sú dve riešenia. Buď tú nevydarenú stavbu zbúrať, alebo z nej včas utiecť. V prvom prípade by išlo o revolúciu, v druhom o emigráciu. Ak by som ako liečebnú metódu navrhol revolúciu, mohol by som byť obvinený za trestný čin poškodzovania cudzej veci. Skutočne cudzej veci. Bojím sa totiž, že už nám v tejto zemi nepatrí ani tá vratká barabizňa.

Pokiaľ by som navrhol terapiu emigráciou, môže mi byť položená otázka, kam utiecť. Do niektorého európskeho štátu určite nie, pretože európsky dom opravujú ti istí architekti, ktorí nám pomáhali s projektom stavby našej vratkej chatrče. Tiež stavajú bez mravnosti a s kyvadlom v ruke. Možno by sa vyplatilo zdupkať za ázijským študentom do tej krajiny, kde ešte nevyhynula hanba….

Treťou chorobou je epidémia šíriaceho sa  pocitu bezmocnosti.  Akosi sa v ňom začíname postupne topiť všetci. Raz za niekoľko rokov je nám síce podhodený záchranný čln v podobe volieb, ale rýchlo sa ukáže, že aj on je deravý. Frustrácia vystrieda depresiu, sklamanie vystrieda bezmocnosť.A práve táto bezmocnosť spojená s pocitom bezvýchodiskovosti je veľmi nebezpečná. Ak to trvá dlho, začne sa meniť v agresivitu. A tá už tu je!. Dokonca i medzi školopovinnými deťmi, sa dá zachytiť jej zreteľný nárast. Buďme však úprimní a nesťažujme si len na tých „hore“. Zavinili sme si to aj  my sami, keď sme prijali zvrátený životný štyl, ktorý nám našepkáva: “Ži bohato navonok a chudobne vo vnútri!” Pokiaľ náš národ sa nezmení a nezačne žiť bohato vo vnútri a chudobne navonok, nemáme šancu…..

Potom ani mne samému neostane nič iné len zamknúť ordináciu, prestať liečiť, a budem musieť utiecť sa schovať. Najlepšie medzi bláznov.

Nebude v tom ani trochu zbabelosti a nebudem tam sám. Bez vnútornej premeny a bez pokania tam skončíme čoskoro všetci!

___________________________________________

Autor Prof.. Jaroslav Maxmilián Kašparů, Ph.D., je spisovateľ známy pod autorským menom Max Kašparů je točeský psychiater, pedagóg, kňaz a esperantista.

Reklamy
Galéria | This entry was posted in 1. Filozofia, sociológia, politológia, 3.2. Súčasný post-klasický kapitalizmus, 6. Komunikácia a médiá - kríza a východiská. Bookmark the permalink.

Pridaj komentár pomocou svojho účtu na sociálnych sietiach alebo registráciou po stlačení ikony wp vedľa

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s